Recenzie

Daj si pozor na želania - Alexandra Potter

Anotácia:

Želám si, aby bolo v metre voľné miesto... Aby som nezjedla celé vrecko cukríkov... Zhodila tých niekoľko tvrdohlavých kíl... Stretla muža, ktorý bude rád upratovať.

Samostatná Londýnčanka Heather si ustavične čosi želá a nemyslí pritom na veľké veci – ako svetový mier alebo rande s Bradom Pittom. Vyrovnáva sa s neverou bývalého priateľa, po ktorom jej zostali len trpké spomienky a hypotéka na byt. Keď si kúpi od cigánky vres pre šťastie, zlé dni sa pominú a jej život sa zázračne zmení. Začne chodiť s príťažlivým susedom, prenajme izbu sympatickému Američanovi a môže splácať hypotéku, dokonca aj jej kariéra fotografky odrazu naberie na obrátkach. Heather je zaskočená tým, čo sa deje. Plnil jej priania skutočne vres, alebo to bola len zhoda náhod a okolností? A sú tie splnené priania požehnaním alebo prekliatím? Keď do života jej blízkych zasiahne vážna choroba, rozhodne sa zabudnúť na vres a ujasniť si, čo je v živote najdôležitejšie. Vtipný romantický príbeh je napísaný s nadhľadom a humorom.

Môj názor:

Daj si pozor na želania je kniha anglickej autorky, ktorej príbehy pripomínajú vtipné príhody Bridget Jonesovej, a ktorú Elle označil za neuveriteľne zábavnú. Len nedávno sa dočkala slovenského prekladu a 21. augusta sa dostala na pulty našich kníhkupectiev. Mala som možnosť prečítať si ju už pred vydaním, a i keď som si s napísaním recenzie dala načas, zhltla som ju veľmi rýchlo. Môže za to Potterovej ľahký svieži štýl, vďaka ktorému  sa čítala dobre.

Príbeh tridsiatničky Heather je už od začiatku plný komických situácii, pri ktorých sa čitateľ musí neraz zasmiať a práve to sa mi na knihe páčilo. Je napísaná s nadhľadom a značnou dávkou humoru. Vďaka talentu hlavnej hrdinky vyrábať trapasy, ktorý ju robí nedokonalou /presne také typy postáv mám rada/, som si Heather ihneď obľúbila. Nepomôžem si, ale tie superdokonaléabsolútneúžasné hrdinky neznášam. A Heather taká rozhodne nie je, o čom svedčí už aj samotný fakt, že v úvode knihy sa jej život pokašle na plnej čiare. Po rozchode s priateľom príde o zamestnanie,  je bez peňazí, rieši splácanie hypotéky, neznáša sa s nevlastnou matkou, sused, do ktorého je platonicky zamilovaná na ňu zvysoka kašle... Proste má pocit, že nič nie je také, aké si to vysnívala.

Až jedného dňa dostane od neznámej cigánky kytičku vresu, ktorý jej má priniesť šťastie. Vtedy sa jej život začne záhadne meniť. Každé želanie, čo jej čo i len prebehne mysľou, sa následne splní. Môže za to vres? A je vlastne správne, že sa jej priania tak ľahko plnia? Ako to zmení jej pohľad na svet? A ako ovplyvní okolie?

Heather pochopí, čo je v živote dôležité a zistí, že všetko má svoj rub aj líc.

Kniha vo mne zanechala pocit, že každý deň je výnimočný, čo som síce už aj dovtedy vedela, ale nie je na škodu si to pripomenúť, nie?

Jediné, čo musím autorke vytknúť, je zbytočné rozťahovanie. V príbehu bolo niekoľko miest, ktoré ma vyslovene nudili. Keby mala kniha o niekoľko desiatok strán menej, vôbec by jej to neuškodilo, práve naopak.  I keď ju rozhodne neradím medzi svoje naj, som rada, že sa mi dostala do rúk a mohla som sa do nej s chuťou zahryznúť.

A na koniec citát Oscara Wilda, ktorým Potterová svoj príbeh otvorila: „V živote sa môžu prihodiť len dve tragédie. Keď človek nedostane to, čo chce a keď sa mu želanie splní.“